THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Takmer presne po roku opäť v útulných priestoroch Stoky. Minulý rok mi vypálili dieru do bubienkov veteráni PRO-PAIN a HC bolo hlavným páchateľom mojej hluchoty aj v utorok, keďže do Bratislavy zavítala hneď štvorica účinkujúcich posádok tlačiaca súčasné metalové HC. Oficiálny začiatok stanovený na 19:00 bol tradične len na plagátoch, navyše po príchode na miesto ma pri pohľade na prázdne priestory v mieste konania, kde sa okrem účinkujúcich, organizátorov a pár priateľov nenachádzal nik, dosť nepríjemne zamrazilo. Ospravedlním posunutia začiatku by tak mohlo byť akurát čakanie na koniec hokejového zápasu Slovensko: Kazachstan a teda očakávaný neskorší príchod fanúšikov. Čakanie sa dalo skrátiť buď pobytom v priestoroch priľahlej krčmy, prípadne prehrabávaním sa v distrách. Vítaným spestrením bola ponuka vega burgerov, ktoré do seba tlačil kolega Rudi Rus, na tejto akcii plniaci vzhľadom na rozmery jeho telesnej schránky, predovšetkým funkciu statívu pod foťák.
Niekedy okolo ôsmej hodiny vychádza na nie príliš rozsiahle pódium pätica veľmi mlado vyzerajúcich Rakúšanov FOREVER ENDS TONIGHT, na ktorých je pod pódiom zvedavých len o niečo málo viac ľudí. Na nasadení kapely to našťastie nebolo vidieť a s prehľadom pálili do ľudí svoje súčasné ponímanie HC, teda výrazne pritvrdené s prevládajúcou metalovou zložkou, počuteľne inšpirovanou severskou neo-thrashovou školou, čo sa prejavovalo hlavne v melodických vyhrávkach dvojice gitaristov. Celkom milé a vtipné boli pózy gitaristov napodobňujúce pódiový prejav IRON MAIDEN a bolo očividné, že napriek poloprázdnej Stoke si FOREVER ENDS TONIGHT svojich pár minút naozaj užívali.
Po krátkej pauze, ktorú využívam na nadýchanie sa čerstvého vzduchu, nastupuje jediný domáci zástupca a organizátor dnešnej akcie – chalani z ABHORRENCE. Tým sa konečne podarilo pritiahnuť pár ďalších osôb a pod pódiom hŕstka nadšencov rozpútava rituálne tance, pri ktorých vynikal akrobaciou a kung-fu ťahmi neznámy hrdina, ktorého nohy neraz nebezpečne tesne míňali hlavy ostatných pohybujúcich sa návštevníkov. Vyskytli sa vzhľadom na skromnú návštevnosť aj pomerne riskantné pokusy o stage diving. Čo sa hudby týka, produkcia ABHORRENCE pôsobila v porovnaní s ostatnými účinkujúcimi bez výraznejších melódií najortodoxnejšie a priamočiaro, čo však neznamená, že by sa ich setu nedostávalo podpory pod pódiom. Sklamaním boli zbytočne vulgárne agresívne preslovy medzi jednotlivými skladbami, ktorými kapela deklarovala príslušnosť k antifašistom a ktoré sa v ničom nelíšili od militantnej rétoriky znepriatelenej strany.
Tretím účinkujúcim a pre mňa vrcholom toho večera boli Nemci ZERO MENTALITY. Hudobne opäť nešlo o nič prevratné a nové, avšak ich melodické riffovanie zakliesnené v chytľavom a často skákavom tempe na mňa urobilo aj naživo veľmi dobrý dojem, rovnako ako spestrenia v podobe melodických vokálnych liniek. Chalani hrali opäť ako o život (najmä skutočne razantné nasadenie bubeníka mimoriadne podporovalo celé hrmenie) a pozoruhodné je aj to, že kapela debutujúca v roku 2003 disponuje ukážkovou zohranosťou, príjemnými nápadmi a vzorovým pódiovým prejavom. Zaznela aj titulná záverečná vec z aktuálnej dosky „In Fear Of Forever“, ktorá nadchla aj generáciu odchovanú na starom SLAYER a METALLICE, takže s plným bruchom natrávených vega burgerov si hovel aj Rudi.
Niečo pred jedenástou konečne došla rada aj na B družstvo amerických HATEBREED pôsobiace pod názvom BORN FROM PAIN a legitimujúce sa holandskými pasmi, na aktuálnom turné propagujúce nový album „In Love With The End“, vychádzajúci pod ochrannými krídlami Metal Blade. BORN FROM PAIN spustili svoj brutálny náklep, ktorý bol podobne ako u ABHORRENCE výrazne chudobnejší na melódie, čo bolo kompenzované náznakmi melódií v sólach. Možno to už bolo únavou môjho sluchu, avšak set BORN FROM PAIN pôsobil silne monotónne a po skončení ich výstupu sa len ťažko rozpamätávam na niektorú konkrétnu skladbu, navyše už len pri porovnaní bubeníkov mali živelným nasadením viac energie ZERO MENTALITY. Počas ich vystúpenia dochádza aj k menšiemu incidentu, kedy jedno agresívne indivíduum z kotla začalo obťažovať bokom stojace slečny, načo z opačného konca pódia promptne zareagoval basák Rob a aj za pomoci ďalších členov BORN FROM PAIN crew dotyčného spacifikovali a spolu s organizátorom Mikitom z ABHORRENCE, nad ktorým stihla dotknutá osoba vyniesť rozsudok smrti, čo okomentoval flegmatickým „Dobre, dobre...“, ho vyviedli z priestorov Stoky.
Na záver malé bilancovanie. Po obsahovej stránke kvalitný koncert, za rozumnú cenu a s primeranou dĺžkou trvania. Pozitívom je, že sa medzi zúčastnenými objavilo minimum dymiacich idiotov, takže som sa pod dlhom čase vrátil domov nevyúdený. Rovnako s výnimkou spomínaného incidentu nebolo poriadne vidieť ani spoločensky unavených jedincov, častý to sprievodný jav niektorých koncertných udalostí v iných priestoroch. Zároveň pri pohľade na jednotlivých účinkujúcich (snáď s výnimkou civilnejších ABHORRENCE) trochu zvláštne pôsobila určitá uniformnosť image. Na druhej strane skutočne zamrzí nízka účasť o príčinách ktorej možno diskutovať, keďže aj ja sám som po Bratislave zaregistroval dostatok neprehliadnuteľných plagátov týkajúcich sa tohto koncertu a ktorá je v ostrom protiklade s návštevnosťou minuloročného koncertu PRO-PAIN príbuzného štýlového razenia. Čo sa týka propagácie, trochu zaráža, že o koncerte sa neobjavili (neboli dodané?) informácie ani na pomerne známych stránkach Incipitum, čo by mohlo pritiahnuť aspoň pár ďalších ľudí, keďže aj na teenagerské metalové akcie napr. v DK Dúbravka chodí viac ľudí, než sa ukázalo na tomto koncerte. Škoda teda separácie a delenej zábavy HC základne a ostatných, keďže viaceré účinkujúce kapely mohli bez problémov osloviť aj iné skupiny poslucháčov. Vzhľadom na návštevnosť HC MOSHPIT Vol. 3 ostáva len dúfať, že sa dožijeme aj štvrtého pokračovania v rovnako kvalitnom obsadení.
Fotografie: Rudi Rus
www.bronfrompain.com
www.zeromentality.com
www.foreverendstonight.at.tt
www.myspace.com/abhorrence
Áno, tie vegaburgery boli vynikajúce - so šošovičkou, šalátikom a rajčinkou.
Nemenej výdatne pôsobili aj ZERO MENTALITY, najmä v pomalých pasážach evokujúcich nedostihnuteľnú hymnu "South Of Heaven" od božských SLAYER.
Na rozdiel od kolegu považujem za vrchol celého večera holandských BORN FROM PAIN, ktorí dokázali, že nie sú u elitného vydavateľa náhodou. Smršte ako "Rise Or Die" alebo "The New Hate" spoľahlivo zabíjali! Metalcore v podaní BORN FROM PAIN je proste exkluzívnou lahôdkou.
Čo sa týka neštastného incidentu, do ktorého sa promptne zapojili aj Holanďania - jednoducho a jasne sa tu ukázalo, že alkohol nepatrí medzi kamarátov, ktorí si chcú v dobrej nálade zašantiť v kotli a svojským wrestlingom odskúšať odolnosť telesnej konštrukcie.
Teším sa na ďalšie podobné podujatia, hácéčkové koncerty sú vždy skvelým zážitkom!
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.